Začnem reagovať nečakane. To je ono ! A ešte v tomto roku ! Chce to len odvahu. A správne načasovanie ...
Spomínam si, sedel za stolom, v jednej ruke pohár s pivom, v ústach sa mu hompáľala cigareta a pokojne sa díval, ako sa mocujem s nákupom, vykladajúc na kuchynskú linku jednotlivé položky silvestrovskej večere.
"Neseď tu ako žaba na prameni! Nevidíš, že neviem, kde mi hlava stojí?!"
"Hej?" sa pýtal. "A mne zas stoja iné veci."
Zúrivo som sa obrátila: "To si celý ty! Myslíš vždy len na jedno! A podľa možnosti v tej najnepríhodnejšej chvíli. Keby si aspoň umyl riad..."
Nafúkol sa ako balón: "Celý deň sa naháňam. Rokujem s debilmi, čo majú o biznise asi taký šajn ako ty o jadrovej fyzike. Telefón mi zazvonil asi tisíckrát. Nestíhol som sa ani najesť, ani ... áááále, unavene hodil rukou.
A v tej chvíli dozrel čas na moje prvé predsavzatie: budem aktívnejšia.
Položila som na stôl vajcia a cukor, nasadila som na tvár svoj najzvodnejší úsmev, zľahka som sa zaklonila s rukami v bok a medovým hlasom som zatiahla:
"A čože ti to vlastne stojí?"
Keby v tej chvíli bol zavolala Angelina Jolie s prosbou o rande, nebola by spôsobila väčší šok. Stuhol, cigareta mu vypadla z úst a s naširoko vypleštenými očami sa na mňa díval ako bača do Tuzexu. Chytila som ho za ruku, jemne som ho zdvihla zo stoličky a ako baránka som ho (z)viedla do spálne. Pomaly, veľmi pomaly som ho vyzliekla a šmýkajúc sa perami dolu jeho zarasteným hrudníkom a vypuklým pupkom sa mi podarilo dostať z neho ďalší prekvapený výdych.
Nastal čas na predsavzatie číslo dva: budem orálnejšia.
"Je niečo, čo by som mal vedieť?" zatiahol podozrievavo, pridržiavajúc mi hlavu.
"Mmmmmm," zahuhňala som a pokračovala som v začatom diele. Keď došlo k najlepšiemu a on sa chcel odtiahnuť, nedovolila som. Explodoval a ja som si spokojne odškrtla ďalšiu položku na svojom zozname predsavzatí. Začalo ma to baviť a večer sa ešte zďaleka nekončil.
Uvelebili sme sa na gauči a on rezignovane zapol televízor - automaticky naskočil program stanice, čo do omrzenia opakovala romantické príbehy Šeherezády. Blížila sa ôsma hodina, bola streda, športová streda a môj drahý podchvíľou nervózne poškuľoval na hodinky.
Šla som do kuchyne, priniesla mu pohár ľadového piva a akoby nič som prehodila číslo tri: zaujímam sa o to, čo zaujíma jeho.
"Nemohol by si prehodiť túto volovinu? Na dvojke o chvíľu začína zápas, som zvedavá, či to tomu frajírkovi natrú !"
To už nevydržal, vyskočil z gauča na rovné nohy a priškrteným hlasom skríkol: "Dosť, dosť! Čo ti je? Zbláznila si sa? Máš milenca a hryzie ťa svedomie? Tak hovor !!!"
Zvesila som hlavu - môj finálny tromf a predsavzatie číslo štyri: neodporujem, nehádam sa.
"Prepáč, miláčik," zatiahla som zaliečavo, "máš, samozrejme pravdu a chyba je na mojej strane. Nerozčuľuj sa. Oddýchni si. Nedáš si ešte pivko?"
A s týmito slovami som podávala pohár soľnému stĺpu, vrastenému do koberca našej izby, Lótovej žene, v ktorej by sa krvi nedorezal, môjmu milému, ktorý po prvý raz za tie roky nášho vzťahu totálne onemel.
V tú noc som spala tak dobre ako hádam ešte nikdy predtým. A prv než mi spánok nadobro zavrel oči, svätosväte som si sľúbila, že so svojim štvorlístkom predsavzatí vydržím. Celý budúci rok a potom ešte ďalší a ďalší. Veď je to také jednoduché ...
Bolo.
Prišla som domov uťahaná ako kôň. Už keď som pred dverami v kabelke šmátrala po kľúčoch, zarazil ma zvnútra čudný zvuk. Do bytu som vstúpila po špičkách: z izby sa ozývalo vrčanie vysávača. Asi sa niečo rozbilo, pomyslela som si a zamierala som do kuchyne. Teda, do kuchyne... zostala som vlastne stáť na jej prahu: riad umytý, kuchynská linka vydrhnutá do ligotava, z dlážky by sa dalo jesť, na stole nádherný naškrobený obrus, prestreté pre dvoch, sviečky, fľaška červeného vína. A vôňa, od ktorej sa mi zakrútila hlava.
"Ahoj mami."
Vysávač stíchol a dvere sa otvorili:
"Ahoj," povedal môj milý, "nečakal som ťa tak skoro. Ešte som nestihol utrieť prach. Dáš si niečo na pitie?"
Švacla som si dvojitú vodku a s podlomenými kolenami som si sadla. Pri večeri ma obskakoval ako kráľovnú: "Dáš si ešte polievočku? Naložím ti tri alebo štyri knedlíky? Budeš pivko alebo vínko, drahá?" Atakďalej. Po večeri sme sa presunuli na gauč. Zapol televízor a do videa vložil kazetu. Po chvíli sa na obrazovke začali titulky: Modrá lagúna. Nervózne som sa zahniezdila a on okamžite ustarene zareagoval: "Čo sa stalo? Nesedí sa ti pohodlne?"
"Neblázni! Veď na jedničke dávajú zostrih včerajších pohárových zápasov!"
"To nič, drahá. Pozri, aké romantické..." Na obrazovke sa Brooke Shieldsová slastne prevaľovala vo vlnách morského prílivu a môj milý si roztúžene vzdychol: "Pozri, aké má krásne malé prsia, presne ako tvoje..."
Odmietla som veriť vlastným ušiam. Čo mu šibe? Veď odkedy sa poznáme, ide oči nechať na Pamele, Samanthe Foxovej a všetkých tých silikónových kráskach a teraz... Pritúlil sa ku mne: "Objím ma, prosím ťa".
Začala som mu rozopínať košeľu, ale on mi zadržal ruku a zahľadel mi do očí: "Nie, nechcem sex, iba ma objím a drž ma, prosím, v náručí."
Vtedy som pochopila, že môj milý definitívne zošalel. A už ma vôbec neprekvapilo, keď sa večer, pred tým, než sme sa uložili do postele, učesal, oholil a umyl si zuby.
Ráno ma zobudila vôňa čerstvo uvarenej kávy. Na nočnom stolíku som našla podnos s hemendexom, rožkami, maslom a lístoček: "Občas nezaškodí zmena. Milujem ťa."
Pochopila som a odľahlo mi. Nepreskočilo mu. Iba si dal zopár prednovoročných predsavzatí.
Večer ma čakal v kuchyni, v jednej ruke pohár s pivom, v ústach sa mu hompáľala cigareta a pokojne díval, ako sa mocujem s nákupom. Nevydržala som:
"Neseď tu ako žaba na prameni! Nevidíš, že neviem, kde mi hlava stojí?"
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára