BLUE SUNDAY

Mám rada nedeľné rána. Zobudím sa a Ty ešte spíš. Popod žalúzie sa tlačia do vnútra drzé záblesky svetla. Moment, kedy nemusím vôbec nič. Ani myslieť. Akýmsi šiestym zmyslom vycítiš moje bdenie a so zatvorenými očami sa snažíš „premrviť“ do môjho náručia. Spokojne si zamrnčíš a predtým, ako znova zaspíš si ešte stihneš poprepletať svoje prsty s mojimi - a to spôsobom, že čo i len myšlienka na nepozorovaný únik z postele je nemožná. A tak ťa tíško strážim. A neskôr, keď už cítim v končekoch prstov začínajúcu netrpezlivosť ísť a dotknúť sa nového dňa, jemne ofukujem Tvoje uško dovtedy, kým nezačneš smiešne skrúcať nosom, pootvoríš jedno oko a prednesieš svoju obľúbenú nedeľno-rannú otázku: „Dobré ránko, vyspinkaná?“

Mám rada nedeľu. Vonia čerstvo vypratým prádlom, je plná ticha a jemných nedeľných zvukov.

Mám rada nedeľné milovanie. Nepripomína rýchle ranné ukradnuté minúty či unavené večerné láskanie pracovného dňa ani hladný súboj tiel sobotňajšej noci. Sme ako dve mačence vyhrievajúce sa na poobednom slnku, zvedavé a hravé, objavujúce a pátrajúce. A nakoniec zaspávam príjemne unavená v Tvojom náručí, pretože ako inak – ja mám tak rada nedeľné poobedné leňošenie!

Mám rada nedeľné večery. Dám si horúcu sprchu a stratím sa v zbytočnom množstve voňavej peny. Píšem v hlave listy. Listy ľuďom, ktorí mi chýbajú, ľuďom, s ktorými mám chuť si v ten nedeľný večer sadnúť do drevenej hojdačky v predzáhradke u mamy a dať si pohár portského. A len tak mlčať. Viem, mala by som im zavolať. Ale je predsa nedeľa, večer, kedy je konečne čas na súkromné ticho, na privátne myšlienky, na trocha prospešného egoizmu. Čas byť sama so sebou.

Nakoniec z tej sprchy predsa len vyleziem a rozmaznávam sa voňavými objavmi môjho posledného aromaterapeutického výletu z obchodov. Z obývačky sa ozýva jasanie fanúšikov. Ach áno, hokejová nedeľa... Rozmýšľam, zvažujem. Spálňa s čerstvo vypranými, mäkučkými obliečkami a dobrá kniha, či hokej? Nakoniec beriem teplú prikrývku a bosá sa prešuchcem do obývačky. Zložím sa vedľa Teba na pohovku a po chvíli mi začínajú klipkať oči. Ani neviem ako a ležím schúlená pri Tebe, kradnúc čoraz viac Tvojho osobného priestoru a výhľadu na obrazovku a Ty ma nevedomky hladíš po vlasoch. Zaspávam. Ach áno, ako len mám rada tieto nedele.

Zobudím sa a už bude po nej. Po modrej nedeli. A ja sa budem márne snažiť spomenúť, čo mám rada na sivých pondelkoch.