Melodramatická, usmievavá i vážna je cesta spomienok. Utriedené obdobiami, uložené časom sa občas hlásia o slovo. Dnes mám chuť vliezť pod tú deku prežitých citov a na chvíľu sa tam znova schovať. Možno preto, že je dnes vonku škaredo a možno preto, aby som nezabudla ako chutí táto kapitola. Sfúknem prach a otvorím dvere sladkej nostalgii.
Posledný zápis z roku 2006, hmm, prešiel 5 rokov bez blogovania.
Chýbalo.
Blogovanie je ako písať na múr domu v jednej z miliónov ulíc miliónového mesta ...
prečítajú si len tí čo sa sem zatúlajú ...
a niektorí si zapamätajú cestu a prídu sa pozrieť či niečo nepribudlo ...
niektorí dopíšu svoje myšlienky ..
niektorí len pohladia slová a so smutným úsmevom kráčajú ďalej ...
niektorí sa v tých slovách spoznajú a potom opretí o múr čakajú na pokračovanie príbehu ...
...Tak vitajte opäť na tejto stránke, pokračujem v zápisoch ďalej, píše sa rok 2011.
Huráááááááá, veľmi sa teším na tvoje úvahy :o))
OdpovedaťOdstrániťTak želám veľa inšpirácie. Za tých 6 rokov sa nám v živote udialo veľa vecí, spravilo sa zopár prevratov , dosť sme sa nasmiali , veľa poplakali.............
Fu, naozaj som zvedavá aké dielka sa tu objavia.
Mám ťa rada, pááá Dada