Testosterón

Dnes som šla nakupovať. Bola som ako v siedmom nebi. Taká úľava – vstúpila som do obrovského obchodného domu, dlaňami som zľahka pohládzala bielizeň, prstami skúmala rozdiely v hebkosti tkanín, skúšala som si vesty, šaty, všetko som pomaly vychutnávala a pred zrkadlom robila grimasy ako Marilyn Monroe na LSD.

Je to oveľa väčšia sila, ako sa predávkovať testosterónom. Neviem pochopiť, ako sa chlapi vyrovnávajú s tým, že im každý deň buble v krvi taká záplava hormónov – a najmä v noci. Ako vôbec môžu rozmýšľať? Dokážu pri tom nakupovať, ponevierať sa po obchodoch a vyberať si novú spodnú bielizeň?

Včera popoludní som vďaka testosterónu spáchala ťažký ženský hriech. Zašla som za svojou blízkou priateľkou na čaj a skončila som vedľa jej manžela na pohovke. Majú dosť malú pohovku a ja som si vždy myslela, že on je veľmi príťažlivý mladý muž – má krásne modrozelené oči, hustú šticu pretkanú zlatými a ryšavými vlasmi, je vysoký, svalnatý – ach, bože! Karol sedel len niekoľko centimetrov odo mňa. Pozeral sa na futbal. Musela som skoncentrovať všetku svoju silu, aby som sa ovládla a neprešla mu rukou po stehne. Fantastické, do detailov vykreslené sexuálne predstavy mi v tej chvíli začali prúdiť z hlavy smerom do rozkroku. Až sa mi iskrilo pred očami.

Teraz si už všetci určite hovoríte: „O čo tu, dočerta, ide?“ Som veľmi rada, že ste sa ozvali. Stretla som sa s jednou známou - lesbičkou, ktorá mi pri káve porozprávala, aké to je, keď si dá testosterón. Hovorila o tom, aká bola nadržaná, agresívna, a čojaviemešteaká, skrátka ako chlapi. To ma zaujalo. Komu by napadlo, že ľudia môžu testosterón užívať ako liek? Samozrejme, že som to chcela hneď vyskúšať. Aby som spoznala, čo robí muž mužom. Aby som na chvíľu získala mozog, ktorý chápe, ako funguje karburátor. Aby som si vyskúšala rozdiel medzi ľavou a pravou polovicou mozgu. Byť niekým, kto sľúbi, že zavolá, a potom nezavolá. Keď som sa vrátila domov, môj doktor ma ubezpečil, že ak si na jeden-dva dni prilepím na kožu testosterónovú náplasť, nenarastú mi ani fúzy, ani nič iné. A napísal mi recept. Fakt.

Magistra v lekárni sa na mňa dívala trochu začudovane. Zaplatila som a odniesla si náplasti domov. Prilepila som si ich na kožu, podľa návodu nahriala sušičom na vlasy a čakala.

Prišlo to na mňa, keď som sedela pri počítači. Obrazovka sa z ničoho nič rozžiarila a zvyšok miestnosti stmavol. Tak ma to vyviedlo z miery, že som zavrtela hlavou. Skúsila som to ešte raz. Ešte vždy všetko vyzeralo čudne. Napadlo mi, že mám nádor na mozgu. Na čokoľvek som sa pozrela, všetko pôsobilo zvláštne. Alebo to žiarilo, alebo to bolo tmavé. Nijaké poltóny, len samé kontrasty –slovom, svet bol úplne iný.

Potom prišli chalani, aby si pozreli futbal. Prinútili ma piť pivo a hrýzť tie odporné oranžové čipsy. Pivo ma vtedy nudilo, ale futbal bol omnoho zaujímavejší. Keď z ihriska odniesli môjho beka, skrútilo mi žalúdok. Je to predsa môj zadák! Môj človek, patrí k našej partii. Nech ho každý nechá na pokoji. A keď naši vyhrali, nespoznávala som samu seba. Normálne, keď v televízii ukazujú mužstvo, ktoré prehráva, tak s ním spolucítim. Držím mu palce. Teraz to bolo inak. Teraz som mu želala totálnu skazu, respektíve ešte niečo horšie.

Šli sme do nočného podniku, aby sme zistili, či ma náhodou nezačnú vzrušovať ženy. Nepriťahovali ma. Celá moja sexuálna energia ma hnala smerom k chlapom.

V bare to bolo dokonalé. Všetko, čo som povedala, sršalo vtipom, bolo to duchaplné, sadlo to. Vykladala som celý rad historiek. Všetci napäto počúvali, moje rozprávanie bolo oveľa zaujímavejšie, ako keby rozprával niekto iný. Kdesi v hĺbke mysle som sa síce pýtala sama seba, či je na vine ten testosterón, ale to predsa nemohla byť pravda. Skrátka, bola som skvelá – to je všetko.

Cestou späť som každému, kto sa mi na diaľnici priplietol do môjho pruhu, želala okamžitú smrť. Môjmu motoru som verila nadovšetko. Bol rýchlejší a silnejší ako čokoľvek na svete.

Na druhý deň ráno som sa zobudila pekelne mrzutá. Všetci okolo niečo kazili. Spoločnosť, ktorá obhospodaruje mobilné telefóny, si zmyslela, že ma ošmekne, ale nedala som sa. Nemala som chuť maznať sa so svojim psom. Moja nová rola ma začínala hnevať, otravovalo ma, ako mi všetci telefonujú a pýtajú sa, či sa mi už začínajú páčiť dievčatá. Všetko mi liezlo na nervy.

A moje vášne stále mocneli. Zvyčajne sa vzruším, ak na to je nejaký dôvod. Napríklad pri kefovačke. Keď sa dívam na Dennisa Quaida vo filme Polícia z New Orleansu. Keď chrúmem obrovskú mrkvu. Ale teraz sa mi pohlavný pud usadil v tele natrvalo a len číhal na svoju príležitosť. Chlap, ktorý v televízii číta predpoveď počasia, vyzeral vynikajúco. Doručovateľ z kuriérnej služby, ten škriatok, ktorého si nemožno zmýliť s nikým a ničím, ku mne vysiela celkom zaujímavé signály. Ale všetko prekonal Karol, manžel mojej kamarátky.

Musela som sa od Karola odtrhnúť násilím. Potila som sa, v žalúdku som mala ťažobu, a keď som dorazila domov, zvalila som nárazníkom susedovu popolnicu. Vbehla som dnu, sadla si na zem, v hlave mi hučalo ...

To je teda poriadne svinstvo! Už mi to vôbec nepripadalo ako zábava. Nečudujem sa chalanom, keď na nich v škole prídu takéto vášne, že vyvádzajú ako šialenci. Túto vysoko účinnú látku treba dávkovať na lekárnických vážkach. Môže vám pekne zamotať hlavu, či už chcete alebo nie. Každá žena by si to mala vyskúšať, napríklad, keď práve doma zalieva kvety.

Nadvihla som si sukňu, aby som tie ohavné náplasti strhla. (Možno som si nemala dávať tri, pretože mi radili, aby som použila len jednu. Ale ja som nikdy nepočúvala rady lekárov.)

V tej chvíli som sa zastavila.

Musela som urobiť ešte jedno.

Vošla som do spálne a masturbovala.

Dostavil sa ostrý a veľmi krátky orgazmus.

Kratučkých desať sekúnd namiesto zvyčajnej minúty.

Desať sekúnd.

Stojí to vôbec za reč?