Vyšší záujem

Niektoré veci sa nedajú logicky vysvetliť. Teória relativity. Účinky afrodiziák. Striedanie ročných období. Mužský systém priorít.
Najmä to posledné.

Mohol mať tak tridsaťpäť – hnedá pokožka, napoly od dovolenkového slnka, napoly po predkoch, husté čierne kučeravé vlasy, úzky pás, zelené oči a úsmev, pri ktorom sa mi podlamovali kolená. Okolo nás nastupovali a vystupovali ľudia, tlačili sa babky s nákupnými taškami, biznismeni, ponáhľajúci sa do práce, a školáci, šťukali strojčeky na cestovné lístky a šuchotali stránky novín, ale pre mňa tam bol len on a naše dotýkajúce sa kolená.

A on tam len sedel, nepovedal ani slovo – ani dobrý deň, ani ako sa voláte, ani kam cestujete, iba sa mi díval tým spaľujúcim pohľadom do očí a ja som si podvedome stiahla sukňu o pár centimetrov nižšie a vedela som, že to periférne zazrel, pretože sa mu zreničky rozšírili a pootvoril ústa, za ktorými sa skrývali nádherne biele zuby ako z reklamy na zubnú pastu a ... a konečne som odtrhla zrak a zistila, že autobus brzdí o jednu zastávku ďalej ako som chcela vystúpiť. Zostúpila som po schodíkoch, a keď sa mi jeho melodický hlas ozval za chrbtom, vôbec ma to neprekvapilo.

Prepáčte, ale ... mohol by som vás pozvať na kávu? A vzápätí ospravedlňujúco: pravda, ak sa veľmi neponáhľate.

Obrátila som sa. Bol odo mňa o hlavu vyšší. Ruky mu voľne viseli pri tele – nemal ich vo vreckách alebo založené na prsiach, nevyžarovalo z neho nijaké frajerstvo, nijaké prehnané sebavedomie, bol milý, príjemný, páčil sa mi, vzrušoval ma ...no, jednoducho – pristala som. Ku káve bol koňačik, potom druhý, on mlčal, ja som rozprávala. O sebe, o zamestnaní, trepala som dve na tri a on sa len díval, vyzliekal ma tými svojimi očami, sem-tam niečo jednoslabične prehodil, neurobil nijaký násilný pohyb, nič také, práve naopak, vyhrieva sa v mojej spoločnosti a ... ja som sa bláznivo, pubertálne zamilovala. Po tridsiatke, uznajte! Zvyšok je ľahko predpovedateľný: stali sme sa milencami.

Miloval ma vášnivo, občas pomaly, občas rýchlo, akoby mal v sebe nejaký detektor, ktorým presne odhadoval moje nálady a chute. Bol to fantastický týždeň, chodila som ako v snoch.

A potom prišiel onen nešťastný deň.

Domov som prišla ako obyčajne, nedočkavá, dychtiaca po jeho dotykoch. Zazvonil o štvrtej a na privítanie ma zasypal bozkami. Akoby sme sa boli rozlúčili pred týždňom a nie v ten deň ráno.

Miláčik, zamumlala som cez jeho bozky, dnešný deň je špeciálny, vieš o tom?

Stuhol, odtiahol sa a vážne sa na mňa zahľadel: Hádam len nie si ...? otázka zavisla vo vzduchu.

Nie, samozrejme, že nie, upokojovala som ho a pritlačila som sa mu na hruď, všetko je v poriadku. Pod si sadnúť, viedla som ho ku gauču. Usadili sme sa a ja som zapla televízor.
Neblázni, vyhlásil, keď zbadal, ako sa po šmykľavej ploche preháňajú Slováci s Bieloruskom, naháňajúc malú, čiernu bodku, to budeme pozerať hokej?

Ale zlatíčko, zaprotestovala som, veď toto sú majstrovstvá sveta, a tie sú len raz za rok!
V očiach mal čudný pohľad, ale zostal sedieť. Zavládlo ticho. Naši útočili a Lašák sa blýskal neuveriteľnými technickými kúskami.

Prihraj, prihraj, na čo čakáš, vyletelo zo mňa mimovoľne a môj zelenooký, opálený, perfektný milenec ma obdaroval ďalším začudovaným pohľadom. Potom vstal a odišiel do kuchyne. Jeho neprítomnosť som si uvedomila až cez prvý polčas.

Čo je? Nebaví ťa hokej? spýtala som sa nevinne, otvárajúc plechovku piva.
Nejde o to, vyhlásil. Hokej je chlapská záležitosť. To ty by si mala protestovať, že ja sa dívam a nepomáham ti s nákupmi, alebo sa nehrám s deťmi, alebo... hodil rukou.
Pohľad číslo tri. Už ma to nebavilo. Usadila som sa mu na kolenách.

Pozri sa...

Nechaj to tak, hej? prerušil ma a v očiach sa mu zablyslo. O chvíľu sa aj tak začína druhý polčas.
Urazene som odpochodovala do obývačky.

V ten večer po prvý raz sex nestál za veľa. Darmo som sa pokúšala zasvätiť ho do tajov hokeja, darmo som vysvetľovala, ako sa to hrá, darmo som na papier kreslila vzniknuté situácie. Môj nádherný žrebec nemal o hokeji ani šajnu. Koniec si môžete domyslieť veľmi ľahko – v tú noc, keď Slovensko hralo s Bieloruskom, mi do telefónu oznámil, že to nemá zmysel, že si potrebujeme jeden od druhého oddýchnuť a podobné táraniny. Slovensko prehralo, ja som prehrala, a vôbec som nevedela, ktorá z tých dvoch prehier ma bolí viac.

O týždeň som stretla svoju najlepšiu priateľku Katku. Pri káve mi začala rozprávať, ako sa zoznámila s nádherným, zelenookým, hnedým mužom. V autobuse.

Vieš, pozval ma na kávu, a... no, vyzeral tak bezbranne, že..., začala habkať. No, slovom, sme milenci. Sex s ním je čosi, čo som ešte nezažila.

Prikývla som a v duchu som sa usmiala. Katka je totiž vášnivým fanúšikom futbalu. No a o chvíľu sa predsa začínajú Majstrovská sveta v Nemecku.