Nerob z komára slona!

Zrejme je to už tak, že život si človek začne vážiť až v zrelom veku, dovtedy to všetko ide akosi automaticky: dôvody majú tendenciu predchádzať dôsledky, smiech slzy a pýcha pád.

Nerob z komára slona! zvykla mi vravievať moja drahá mať, keď som po výprasku so slzami v očiach vzlykala, že ja som tú lampu nerozbila, to sestra. Také veci sa stávajú a zato sa svet nezrúti. Niekto si to odniesť musel, a starší súrodenci sú vždy akosi viac na rane. Akoby automaticky s vekom mal prichádzať aj rozum. Bola som od svojej sestry staršia o tri minúty, a tak som nespravodlivosť preglgla. Sestre som to potom nespočetnekrát vrátila inak.

Nerob, prosím ťa, z komára slona, vyčítavo mi o desiatku rokov neskôr vravel môj drahomilovaný manžel, keď som mu s otáznikom v očiach otŕčala golier jeho košele, poznamenaný rúžom, ktorý nebol môj. „Také veci sa stávajú a zato sa svet nezrúti.“ Akoby automaticky s manželstvom mala prichádzať aj vernosť. Bola som od svojho muža mladšia o päť rokov a tak som urážku preglgla. Navrávala som si, tak ako tisícky iných žien, že ten rúž ešte nemusí nič znamenať, bol to len prelietavý flirt jedného večera, no a čo, veď poznáme chlapov. Naďalej som svedomito prala jeho košele a trpezlivo skladala slúchadlo zakaždým, keď to v ňom po mojom úvodnom Haló? zmĺklo.

Prečo robíš z komára slona? zatiahla o ďalších pätnásť rokov neskôr moja dcéra, keď som ju pristihla v izbe in flagranti s vlasatým mládencom, ktorý mal na pleci vytetovanú morskú pannu, súložiacu s drakom. Také veci sa stávajú a zato sa svet nezrúti. Akoby automaticky s teenagerstvom mal prichádzať aj exhibicionizmus. Bola som od svojej dcéry generačne vzdialená, a tak som zavrela dvere zvonka. Snažila som sa, aby sme boli kamarátky, aby sme jedna druhej vyjadrovali, čo nás trápi, zdôverovali sa navzájom s malými i väčšími tajomstvami. Fakt, že som zlyhávala aj v úlohe matky/priateľky, som si za nijakú cenu nechcela pripustiť.

Nerob z komára slona, presviedčala som o pár rokov neskôr sama seba, vracajúc sa z lyžiarskeho zájazdu, na ktorom som podľahla zvodom krásneho modrookého vyšportovaného lichotníka. Také veci sa stávajú, zato sa svet nezrúti. Akoby automaticky so štyridsiatkou prichádzalo aj odtrhnutie sa z reťazí konvencií. Bola som od neho staršia a to mi lichotilo. Rad nasledujúcich dní som snívala s otvorenými očami, porovnávala som svoj domáci polohový stereotyp s fantáziou Tisíc a jednej noci.

Nerob z komára slona, napísal mi dotyčný o pár mesiacov neskôr, ale bolo by dobre, keby si navštívila lekára. Akoby automaticky každá radosť mala mať následky. Také veci sa stávajú, ale zato sa svet nezrúti, chápavo prikyvoval môj gynekológ, naordinoval mi poriadnu dávku Zinadu a akoby automaticky pridal plejádu brožúrok o prevencii pred pohlavnými chorobami. Bol som na dne a dobre mi tak. Zaprisahala som sa, že už nikdy...

Nerob z komára slona, zdôvodnil mi môj manžel svoje rozhodnutie podať žiadosť o rozvod. Také veci sa stávajú, ale zato sa predsa svet nezrúti. Akoby automaticky prehrešok predchádzal trest. Bola som rozhodnutá bojovať až do konca. Nechcela som sa vzdať nielen dvoch tuctov spoločne strávených rokov, všetkých usmievavých fotografií z morských pláží a spoza stolov rodinných osláv, ale predovšetkým svojho ega, tej poslednej nitky sebaúcty (a sebaklamu), že aspoň v niečom som to skutočne dokázala.

Nerob z komára slona! utešovala ma priateľka na schodoch po verdikte rozvodového súdu. Také veci sa stávajú, život ide ďalej. Akoby sa automaticky s koncom jednej životnej etapy začínala druhá. Bola som čerstvo rozvedená, a tak som sa po prvý raz v živote poriadne opila. A zaplakala sama nad sebou.

Prosím ťa, nerob z komára slona, prízvukovala mi pred dvoma rokmi dcéra, keď sa jej novozbohatlícky manžel rozhodol, že už ho stála dosť peňazí za málo muziky a že je načim poobzerať sa po niečom novom. Zabaľme to, nič v zlom, ale skúsme žiť každý vlastným životom. Také veci sa stávajú, argumentovala nad pohárom sherry, ale zato sa ešte svet nezrúti. Akoby sa odmietnutá manželka automaticky obrnila nepriestrelnou vestou. Závidela som jej – bola odo mňa o generáciu mladšia, ale všetko to niesla dáko ľahšie, odosobnenejšie, bez ľútostivých scén a dramatických výstupov.

Nikdy nerob z komára slona, vravím dnes s rozvahou šedín dievčatku, ktoré mi s dychtivých pohľadom visí na perách, ak to naozaj nestojí za to. Pretože kým nejde o život, nejde o nič. Mnohé veci sa stávajú. Stali sa mne, a stanú sa aj tebe. Ale zato sa svet nezrúti. A ona automaticky potrasie tou svojou hlavičkou. Ešte nerozumie. Som od svojej vnučky o pár desiatok rokov staršia, a tak ju chápem. Už je to raz tak, že človek si začne vážiť život až v zrelom veku, keď štatistiku malých pádov, prehier a strát vyvažuje jeden jediný veľký úspech:

že to dievčatko, vzlykajúce po výprasku,

že tá namosúrená manželka, perúca zababraný golier,

že tá milenka, platiaca za malé pošmyknutie,

že tá matka, ktorej sa nepodarilo uchrániť dcéru pred nástrahami života,

že my všetky sme tu. Že žijeme. A to je viac než všetky komáre a slony dohromady.